História rodu

Esterházyovci patria k prastarej Uhorskej šľachte, známej už z 12. storočia. Najstarším historicky preukázaným predkom bol Mocud Magister Comes de Genere Salamon de Watha, v roku 1186. Bol vlastníkom osady s názvom Watha teraz obce Zlaté Klasy na Slovensku. V roku 1421 Benedikt de Eesterháza vyženil Galantské panstvo. Galanta sa stala sídlom rodu Esterházyovcov a všetci Benediktovi potomkovia začali používať priezvisko Esterházy a ako predikát „de Galántha“. Z Galanty pochádza aj významný Palatín Nikolaus Gróf Esterházy, ktorého výrazne ovplyvnil jeho strýko, Palatín Štefan I. Gróf Ilešházy, ako Palatín bol najvyšší krajinský hodnostár v Maďarsku. Esterházyovci nadobudli v roku 1601 panstvo Strečno, v roku 1614 panstvo Zvolen a Dobrá Niva, v roku 1626 Bytču s časťami Oravského a Lietavského panstva. V roku 1642 získali Šintavu a Bernolákovo, v roku 1675 hradné panstvo Levice, v roku 1690 Vígľaš a ďalšie majetky a majetkové podiely na území Maďarska a Sedmohradska. V roku 1626, Nikolaus Gróf Esterházy získal pre svojich potomkov dediční Grófsky titul. Neskôr sa rod Esterházyovcov rozdelil na dve línie – Grófi z Galanty, Grófi z Galanty a Frakna. V roku 1687 sa línia z Galanty a Frakna rozdelila na Grófov a Vojvodov z Galanty a Frakna. Esterházyovci sa vždy prikláňali k zbožnosti, viacerí z rodu sa stali cirkevnými hodnostármi Katolíckej cirkvi a aj náboženskými spisovateľmi. Najme Ostrihomský arcibiskup a Uhorský prímas Imrich Gróf Esterházy de Galántha, ktorý vo vtedajšom hlavnom meste Maďarska v Bratislave korunoval za Maďarsku kráľovnú Máriu Teréziu. Ako Veľmajster Rádu Svätého Pavla Pustovníka a Ostrihomský Arcibiskup a Prímas Maďarska vybudoval na území arcidiecézy okolo 70 nových kostolov. Sám vydal viac ako 2 milióny zlatých na náboženské a kultúrne účely. V minulosti rodu môžeme nájsť obdobia úspešné i neúspešné, doby dobre i zle. Ochota nevzdávať sa vlastného presvedčenia je pre Esterházyovcov príznačná ako hovory ich rodinne motto „DUM SPIRO SPERO“ „Kým dýcham, dúfam“. Svoju odvahu dokazovali účasťou v bojoch, kde sa Osmansky Turci v opakovaných vlnách tlačili do ich Maďarskej vlasti. Pomáhali ako obrancovia pri obliehanej Viedni a pri oslobodení Budína. Počas Rakúsko Francúzskej vojny v roku 1809 ponúkol Napoleon po zamýšľanom rozdelení Rakúskeho mocnárstva Maďarskému kráľovstvu samostatnosť na čele s Antonom Vojvodom Esterházym. Neskôr korunu ponúkol aj Nikolausovi Vojvodovi Esterházymu ani ten ponuku neprijal. Rodina Esterházyovcov ostala vždy verná Maďarskému kráľovi, hoci časť šľachty sympatizovala s Napoleonom. Esterházyovci boli – Maďarskými palatínmi, maršalmi, chorvátskymi bánmi, kráľovskými radcami, politikmi, diplomatmi, jágerskými a ostrihomskými biskupmi.