História rodu Esterházy

Esterházyovci patria k prastarej Uhorskej šľachte, známej už z 12. storočia. Najstarším historicky preukázaným predkom bol Miklós Salamon v roku 1242. Bol vlastníkom osady s názvom Šerháza pri Čilistove, z horného Medzičilizia na Žitnom Ostrove. V roku 1421 Benedikt Šerházy de Šerháza vyženil Galantské panstvo a začal používať meno Esterházy. Galanta sa stala sídlom rodu Esterházyovcov a všetci Benediktovi potomkovia začali používať ako predikát svojho mena „de Galántha“. Z Galanty pochádza aj známy Palatín Nikolaus Esterházy, ktorého výrazne ovplyvnil jeho strýko, Palatín Štefan I. Ilešházy, Palatín bol najvyšší krajinský hodnostár v Uhorsku. Esterházyovci nadobudli v roku 1601 panstvo Strečno, v roku 1614 panstvo Zvolen a Dobrá Niva, v roku 1626 Bytču s časťami Oravského a Lietavského panstva. V roku 1642 získali Šintavu a Bernolákovo, v roku 1675 hradné panstvo Levice, v roku 1690 Vígľaš a ďalšie majetky a majetkové podiely na území Uhorska a Sedmohradska. V roku 1626 Ladislaus Esterházy získal dediční Grófsky titul. Neskôr sa rod Esterházyovcov rozdelil na dve línie - Rakúsku a Uhorskú. V roku 1687 získala Forchtensteinská Rakúska línia ríšsky dediční titul Knieža. Esterházyovci sa vždy prikláňali k zbožnosti, viacerí z rodu sa stali cirkevnými hodnostármi Katolíckej cirkvi a aj náboženskými spisovateľmi. Najme Ostrihomský arcibiskup a Uhorský prímas knieža Imrich Esterházy de Galántha, ktorý vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska v Bratislave korunoval za Uhorskú kráľovnú Máriu Teréziu. Ako Veľmajster Rádu Svätého Pavla Pustovníka a Ostrihomský Arcibiskup a Prímas Uhorska vybudoval na území arcidiecézy okolo 70 nových kostolov. Sám vydal viac ako 2 milióny zlatých na náboženské a kultúrne účely. V minulosti rodu môžeme nájsť obdobia úspešné i neúspešné, doby dobre i zle. Ochota nevzdávať sa vlastného presvedčenia je pre Esterházyovcov príznačná ako hovory ich rodinne motto „DUM SPIRO SPERO“ „Kým dýcham, dúfam.“. Svoju odvahu dokazovali účasťou v bojoch, kde sa Osmansky Turci v opakovaných vlnách tlačili do ich Uhorskej vlasti. Pomáhali ako obrancovia pri obliehanej Viedni a pri oslobodení Budína. Počas Rakúsko Francúzskej vojny v roku 1809 ponúkol Napoleon po zamýšľanom rozdelení Rakúskeho mocnárstva Uhorskému kráľovstvu samostatnosť na čele s Palatínom Jozefom Antonom Esterházym. Neskôr korunu ponúkol Nikolausovi II. Esterházymu ten ponuku neprijal. Rodina Esterházyovcov ostala verná Uhorskému kráľovi, hoci časť šľachty sympatizovala s Napoleonom. Esterházyovci boli - Uhorskými palatínmi, maršalmi monarchie, chorvátskymi bánmi, kráľovskými radcami, politikmi, diplomatmi, jágerskými a ostrihomskými biskupmi a mecenáši umelcov.