Rod Esterházy patrí k prastarej uhorskej šľachte, známej už z 12. storočia. Najstarším historicky preukázaným predkom bol Mocud Magister Comes de Genere Salamon et Watha v roku 1186. Bol vlastníkom osady s názvom Watha (dnešné Zlaté Klasy). Jeho potomok Benedikt de Eesterháza v roku 1421 vyženil Galantské panstvo. Galanta sa tak stala sídlom rodu Esterházy a všetci jeho potomkovia začali používať ako svoj šľachtický predikát „de Galantha“. Z Galanty pochádza aj významný palatín Mikuláš Gróf Esterházy, ktorého výrazne ovplyvnil jeho strýko, palatín Štefan I. Gróf Illésházy de Illésháza, ako Palatín bol priami zástupca Uhorského kráľa. V roku 1601 rodina nadobudla panstvo Strečno, v roku 1614 panstvo Zvolen a Dobrá Niva, v roku 1626 Bytču s časťami oravského a lietavského panstva. Esterházyovci v roku 1642 získali Šintavu a Bernolákovo, v roku 1675 hradné panstvo Levice, v roku 1690 Vígľaš a ďalšie majetky a majetkové podiely na území dnešného Slovenska, Maďarska a Rumunska. V roku 1626 získal Mikuláš Gróf Esterházy pre svojich potomkov dedičný grófsky titul. Rodina sa vždy prikláňala k zbožnosti; viacerí z rodu sa stali cirkevnými hodnostármi katolíckej cirkvi a aj náboženskými spisovateľmi. Najmä Ostrihomský arcibiskup a Uhorský prímas Imrich Gróf Esterházy, ktorý vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska, v Bratislave, korunoval za Uhorskú kráľovnú Máriu Teréziu. Ako veľmajster rádu svätého Pavla pustovníka a Ostrihomský arcibiskup vybudoval na území Uhorskej arcidiecézy okolo 70 nových kostolov. Sám venoval viac ako 2 milióny zlatých na náboženské a kultúrne účely. V minulosti mal rod úspešné i neúspešné obdobia, doby dobré i zlé. Ochota nevzdávať sa vlastného presvedčenia je pre Esterházyovcov príznačná; rodinné motto znie: „DUM SPIRO SPERO“ (kým dýcham, dúfam). Svoju odvahu členovia rodiny Esterházy dokazovali účasťou v bojoch, keď sa Osmanskí Turci v opakovaných vlnách tlačili do ich Uhorskej vlasti. Bojovali ako obrancovia pri obliehanej Viedni a pri oslobodení Budína. Počas Rakúsko-Francúzskej vojny v roku 1809 ponúkol Napoleon I. po zamýšľanom rozdelení Rakúskeho cisárstva Uhorskému kráľovstvu samostatnosť a Vojvodovi Antonovi Esterházymu ponúkol Uhorsku korunu. Neskôr korunu ponúkol aj Vojvodovi Mikulášovi Esterházymu, avšak ani ten ponuku neprijal. Rodina Esterházyovcov ostala vždy verná Uhorskému kráľovi, hoci časť šľachty sympatizovala s Napoleonom. Esterházyovci boli Uhorskými palatínmi, maršalmi, Chorvátskymi bánmi, kráľovskými radcami, politikmi, diplomatmi, Jagerskými a Ostrihomskými biskupmi a nadanými umelcami.