Rod Esterházy patria k prastarej Uhorskej šľachte, známej už z 12. storočia. Najstarším historicky preukázaným predkom bol Mocud Magister Comes de Genere Salamon et Watha, v roku 1186. Bol vlastníkom osady s názvom Watha (teraz obce Zlaté Klasy). V roku 1421 Benedikt de Eesterháza vyženil Galantské panstvo. Galanta sa tak stala sídlom rodu Esterházy a všetci Benediktoví potomkovia začali používať ako svoj šľachticky predikát „de Galantha“. Z Galanty pochádza aj významný Palatín Mikuláš Gróf Esterházy, ktorého výrazne ovplyvnil jeho strýko, Palatín Štefan I. Gróf Illésházy de Illésháza, ako Palatín bol zástupca Uhorského kráľa. Rodinná nadobudla v roku 1601 panstvo Strečno, v roku 1614 panstvo Zvolen a Dobrá Niva, v roku 1626 Bytču s časťami Oravského a Lietavského panstva. V roku 1642 získali Šintavu a Bernolákovo, v roku 1675 hradné panstvo Levice, v roku 1690 Vígľaš a ďalšie majetky a majetkové podiely na území dnešného Slovenska, Maďarska a Sedmohradska. V roku 1626, Mikuláš Gróf Esterházy získal pre svojich potomkov dedičný Grófsky titul. Rodinná sa vždy prikláňali k zbožnosti, viacerí z rodu sa stali cirkevnými hodnostármi Katolíckej cirkvi a aj náboženskými spisovateľmi. Najme Ostrihomský arcibiskup a Uhorský prímas Imrich Gróf Esterházy, ktorý vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska v Bratislave korunoval za Uhorsku kráľovnú Máriu Teréziu. Ako Veľmajster Rádu Svätého Pavla Pustovníka a Ostrihomský Arcibiskup a Prímas Uhorska vybudoval na území arcidiecézy okolo 70 nových kostolov. Sám vydal viac ako 2 milióny zlatých na náboženské a kultúrne účely. V minulosti mal rod úspešné i neúspešné obdobia, doby dobre i zle. Ochota nevzdávať sa vlastného presvedčenia je pre Esterházyovcov príznačná ako hovory rodinné motto „DUM SPIRO SPERO“ (v preklade: Kým dýcham, dúfam). Svoju odvahu členovia rodiny dokazovali účasťou v bojoch, kde sa Osmanskí Turci v opakovaných vlnách tlačili do ich Uhorskéj vlasti. Pomáhali, ako obrancovia pri obliehanej Viedni a pri oslobodení Budína. Počas Rakúsko Francúzskej vojny v roku 1809 ponúkol Napoleon po zamýšľanom rozdelení Rakúskeho mocnárstva Uhorskemu kráľovstvu samostatnosť na čele s Antonom Kniežaťom Esterházym. Neskôr korunu ponúkol aj Mikulášovi Esterházymu ani ten ponuku neprijal. Rodina Esterházyovcov ostala vždy verná Uhorskému kráľovi, hoci časť šľachty sympatizovala s Napoleonom. Esterházyovci boli: Uhorskými palatínmi, maršalmi, chorvátskymi bánmi, kráľovskými radcami, politikmi, diplomatmi, jágerskými a ostrihomskými biskupmi.